Kapitola 31

Eskimáci zo severu

Niektoré tradície tvrdia, že Eskimáci z Grónska a Aljašky majú svoj pôvod vo vzdialenom ostrove Thule. Hovorí sa, že Eskimáci sú zmiešaní s votrelcami z Polynézie, Tunguska a Dene.

Veľký gnostický rozekruciánsky majster Arnold Krumm-Heller hovorí vznešene o vzdialenom Thule, posvätnom ostrove. Don Mario Rosso de Luna hovorí, že tento ostrov stále existuje, avšak nachádza sa v džin stave. Vieme, že na tomto ostrove existovala prvá hlavná rasa.

Polárna hlavná rasa bola vyvinutá vnútri úplne odlišného prostredia od súčasného. V tej dobe, ktorá sa datuje viac ako tristo milión rokov dozadu, planéta bola naozaj čiastočne éterická a čiastočne fyzická. Vyzerala ako zakrivený modrý oceán, ako obloha v noci.

V tých časoch, ľudská bytosť sa mohla vznášať v atmosfére. Ľudské telá boli androgynické a éterické. Tieto telá boli elastické a jemné. Títo ľudia si mohli meniť formu svojich tiel, ako sa im zapáčilo. Od gigantických tiel (desať až dvadsať metrov vysokých) až po trpasličiu výšku, alebo sa mohli zmenšiť na veľkosť dnešného ľudského tela.

Nemôžeme povedať, že títo ľudia boli hermafrodickí. Táto prvá hlavná rasa bola androgynická. Sexuálna energia vtedy fungovala rozdielne a preto k rozmnožovaniu dochádzalo pomocou delenia. V určenom momente, pôvodný organizmus sa rozdelil na dve polovice. Toto je podobné deleniu buniek. Vždy keď došlo k tomuto aktu, nastala modlitba a hlboké velebenie božskosti.

Aj keď sa to môže zdať úžasné, prvá hlavná rasa dosiahla veľmi vysokú úroveň civilizácie. Domy, paláce, mestá a veľkolepé chrámy boli postavené ohybným a éterickým materiálom tejto pôvodnej Zeme. Prirodzene že materialistickí ignoranti súčasnosti sa budú smiať na našich tvrdeniach, pretože nikdy nenašli pozostatky takejto civilizácie. Je nemožné nájsť pozostatky takejto starovekej civilizácie, pretože Zem bola vtedy éterická, t.j. vytvorená z predhmoty. Iba v pamäti prírody môžu veľkí jasnovidci nájsť všetko o žijúcej histórii prvej hlavnej rasy.

Toto bola protoplazmatická hlavná rasa. Toto bola oprávnená protoplazma ľudskej rasy. Veľkí jasnovidci sa môžu otvorene smiať na teoretickej protoplazme nasledovateľov Darwina a Haeckela.

Fosílne pozostatky ľudských bytostí nájdené v suterénnych jaskyniach Zeme nemajú nič spoločné s protoplazmatickou hlavnou rasou. Tie pozostatky patria zdegenerovaným kmeňom, potomkom potopenej Atlantídy.

Náboženstvo, veda a filozofia boli úplne zjednotené v kultúre polárnej hlavnej rasy. Obyvatelia vzdialeného Thule, boli bódhisattvovia majstrov z iných mahá-manvantár.

Adam a Eva boli jednou bytosťou. V súčasnosti, Adam a Eva sú oddelení a trpia. Preto hľadajú jeden druhého s neukojiteľným smädom zjednotiť sa. Iba počas sexuálneho aktu je muž a žena jednou bytosťou. V tých momentoch sexuálnej zmyselnosti má muž a žena ohromnú radosť z bytia jednej bytosti.

Kozmické rituály tej doby sú veľmi zaujímavé. Trénovaní jasnovidci môžu v ich chrámoch objaviť čisté okultné slobodomurárstvo. Avšak, tie rituály sa tak odlišovali od dnešných rituálov, že by bolo nemožné pre moderného slobodomurára pripustiť, že tieto rituály boli slobodomurárske.

Svetlo chrámu neprichádzalo z klasických svetiel, ale bolo všade navôkol. Na trónoch sa striedalo veľa hodnostárov. Niekedy prvý hodnostár obsadil trón, potom ho náhle opustil, aby ho vymenil za trón druhého hodnostára. Vysokí hodnostári sa vznášali, aby si medzi sebou mohli vymieňať tróny. Na svojich rúchach mali kombinácie čiernej a bielej farby, ktoré reprezentovali boj medzi duchom a hmotou. Konštrukcia chrámu bola dokonalá. Symboly a nástroje práce boli použité opačne, aby reprezentovali drámu projektovanú počas storočí, t.j. zostup ducha do hmoty. A tak s úžasom môžeme rozjímať nad obrátenými žezlami, kalichmi, apod. - všetko obrátené. V tom čase život zostupoval smerom k hmote a preto bolo nevyhnutné dať tomu symbolické vyjadrenie.

Ich posvätné sprievody boli grandiózne. Vďaka týmto posvätným sprievodom sa dali veľké mystériá a veľký zostup ducha do hmoty pochopiť. Tento zostup bol očakávaná veľkolepá udalosť, ktorá sa mala naplniť počas nadchádzajúcich storočí. Táto veľkolepá udalosť bola očakávaná s veľkou túžbou, rovnako ako sa v dnešnej dobe očakáva návrat ľudskej bytosti do vyšších svetov.

Jazyk protoplazmatickej hlavnej rasy bol zlatým slovom, univerzálny jazyk, ktorého kombinácie zvukov tvorili kozmické javy rôznych druhov. Tí, ktorí nasledujú cestu dokonalého manželstva, objavia tento pôvodný jazyk vo svojom vnútri. Keď posvätný oheň dosiahne úroveň hrdla, vtedy začneme hovoriť vo veľmi čistom stúpajúcom božskom jazyku, ktorý ako rieka zo zlata jemne prúdi popri hustej džungle Slnka. Kozmické zákony prírody boli učené bohom ich vlastnými vnútornými otcami; spievaním v tomto jazyku.

Písma prvej hlavnej rasy boli napísané runami. Kladivko slobodomurárov pochádza zo šípu egyptského boha Ra, a toto je runa.

V tej epoche, rituály polárneho chrámu boli všetky runické. Pohyby predstaviteľov boli runické. Toto je božské písmo. Nezabudnime, že svastika je runa. Hebrejské písmená sú modifikácie runických písmen.

Kolíska okultnej múdrosti nebola v Ázii ako mnohí veria. Pravá kolíska okultnej múdrosti bola na posvätnom ostrove, vzdialenom Thule, o ktorom Huirakoča rozprával toľko nádherných vecí.

V dobe protoplazmatickej hlavnej rasy sa tento posvätný ostrov nenachádzal na severe. V tej dobe bol tento ostrov kontinentom, ktorého presná pozícia bola na rovníku. Omnoho neskôr sa vďaka otáčaniu zemskej osi, tento ostrov dostal na sever. Otáčanie zemskej osi už bolo preukázané modernou vedou. V súčasnosti sa póly rozbiehajú smerom k rovníku.
Súčasní Eskimáci, aj keď zmiešaní s inými rasami, nie sú potomkami prvej hlavnej rasy. Skôr to sú zdegenerovaní Atlantíďania, ktorí napriek tomu uchovávajú niektoré veľmi zaujímavé tradície. Títo ľudia majú rodinné puto, ktoré ich medzi sebou zjednocuje. Každý patriarcha používa špeciálny amulet, pozostávajúci z určitého symbolu, totemového znaku, alebo mena druhu posvätného zvieraťa, ktorý potom odovzdáva svojim potomkom.

Mnoho mysliteľov sa môže domnievať, že eskimácka rasa by mohla mať svoj pôvod u pôvodných severanov prvej epochy, pretože žijú blízko severného pólu.

Je zaujímavé vedieť, že medzi starovekými Eskimákmi neexistovala žiadna špeciálna autorita, žiadny indiánsky náčelník alebo kráľ. Boli riadení radou starších. Mladí muži si vzali ženy z iných rodov v dokonalom manželstve, avšak amulet slúžil ako významný znak pre vyhnutie sa manželstvu medzi príbuznými. V istej dobe medzi nimi existovalo mnohomužstvo. Zabili každé dievčatko, ktoré bolo narodené predtým ako sa narodil chlapec. Našťastie od tohto barbarského zvyku už upustili.

Vo svojej knihe s názvom História manželstva, R. Westermarch hovorí, že Eskimáci požičiavajú alebo zamieňajú svoje ženy iným mužom. Toto je naozaj cudzoložný zvyk, hrozný zvyk, nezlučiteľný s doktrínou, ktorú učil zbožňovaný Spasiteľ Ježiš Kristus. Avšak, každé pravidlo má svoju výnimku a nemôžeme teda veriť, že všetci Eskimáci majú tento istý barbarský zvyk. V záhrade Pána je kúsok zo všetkého.

Pre Eskimákov je zvykom zabaliť pozostalých do koží a pochovať ich pod mohylou obklopenou plotom. Na Aleutských ostrovoch boli zviazaní lanami a pochovaní v štrbinách útesov.

Eskimáci poznajú zákon večného návratu. Vedia, že ego sa vracia do nového lona. Fetiše alebo maličké bábiky Eskimákov symbolizujú esenciu. Veria, že esencia je malá a drobná, avšak ich kňazi sú si veľmi vedomí skutočnosti, že pomocou esencie vytvoríme dušu.

Tehotenstvo, narodenie dieťaťa, puberta a smrť sú oslavované špeciálnymi ezoterickými praktikami.

Eskimáci uctievajú ženský princíp Boha. Milujú svoju vznešenú Sednu, ktorá žije v hĺbkach oceánu a posiela morské zvieratá pre ich výživu.

Prirodzene, učení ignoranti, ktorí nevedia nič o okultnej vede, sa smejú na božskom náboženstve Eskimákov.

Najlepšie chválospevy a rituály Eskimákov sú určené pre božskú matku. Symbolické cesty šamana (kňaza) za hľadaním starovekej Sedny (aby ju utešil, keď sa hnevá) a sprievody, ktoré komunita vykonáva, aby ju zmierili, nám pripomínajú symbolické cesty slobodomurárskych stúpencov okolo lóže. Cesty sú externé symboly povznesenia stúpencovho vedomia cez vyššie svety. Päť okultných slobodomurárskych symbolických ciest je úzko spojených s piatimi zasväteniami hlavných mystérií. Keď bezbožní ignoranti vidia tieto cesty Eskimákov, nerobia nič iné len sa smejú na tom, čo nepoznajú. Smejú sa ako idioti, smejú sa na tom, čo nepoznajú.

Eskimáci vedia s úplnou presnosťou (ako pravý zasvätenec, ktorý prebudil svoj šiesty zmysel) že džinovia, škriatkovia, gnómovia, obri, salamandry ohňa, nymfy, atď. existujú. Našťastie po tom, čo oficiálna veda akceptovala hypnotizmus a pokrstila ho menom hypnológia, musí akceptovať jasnovidnosť ako logický dôsledok. Iba týmto spôsobom je možné vysvetliť, ako je možné, že subjekt v hypnotickom stave dokáže vidieť cez stenu, alebo nás informovať o udalostiach, ktoré sa dejú tisícky kilometrov od neho.

Čo veda dnes zamietne, zajtra príjme. Dnes tí, ktorí sa smejú Paracelsusovi a Eskimákom kvôli elementálom, gnómom, škriatkom, slamandrám, džinom, nymfám, vílam, atď., sa budú musieť smiať na sebe a hanbiť sa, keď tieto tvory budú znovuobjavené vedou. Kto by pred piatimi rokmi veril v slepúchovca (ophisaurus)? Teraz, v roku 1961, významný vedec, jeden z tých, ktorý sa predtým považoval za nedôverčivého, objavil tohto slávneho slepúchovca (podobný slepúchovi). Táto beznohá jašterica má schopnosť odpojiť svoj chvost v čase nebezpečenstva, ktorý jej neskôr ľahko dorastie späť. Keď sa slepúchovec ocitne v nebezpečenstve, napadnutý nejakým zvieraťom, tak sa stočí, stuhne, a hodí sa po zvierati. Potom okamžite odpojí svoj chvost a jeho hlava okamžite unikne. Zviera je zaneprázdnené slepúchovcovím chvostom, zatiaľ čo hlava slepúchovca sa zachráni. Neskôr mu z hlavy narastie nový chvost. A takto je to so všetkým; príroda skrýva mnoho úžasov. A preto je nutné sa naučiť a rešpektovať všetky náboženstvá, pretože nie sú ničím iným, iba formami jedného univerzálneho náboženstva. Ohromné pravdy a kozmické vedy sa nachádzajú v každom náboženstve, ktoré však učení ignoranti tohto barbarského veku vôbec nepoznajú.

Všetci tí, ktorí chcú dosiahnuť hlbokú realizáciu Bytia, musia pracovať v laboratóriu so sírou (oheň), azotom (vzduch), ľudskou bytosťou (voda) a býkom (zem) Tieto štyri elementy tvoria kríž. Alchymista, ktorý nasleduje cestu dokonalého manželstva, musí transmutovať olovo na zlato vo vnútri hlbokých jaskýň obrovského pohoria (chrbtica).

V tomto obrovskom pohorí žijú trpaslíci, ochrancovia všetkých pokladov Zeme, veľký alchymisti, ktorí transmutujú olovo na zlato.

Trpaslíci pracujú so salamandrami ohňa, s vílami vzduchu a so zmyselnými nymfami čistých vôd života. Žeravé salamandry oplodňujú búrlivé nymfy a šťastné a hravé víly stimulujú oheň laboratórnej pece (čakra nazývaná cirkev Efeza), aby sa voda (semeno) mohla vypariť zo svojej nádoby (sexuálnych orgánov). Semenné pary stúpajú cez komín do liehovaru (mozgu). Tam trpaslíci vykonajú veľkú destiláciu, dokonale transmutujúc ostávajúce olovo na zlato.

Je nutné premeniť olovo osobnosti na čisté zlato ducha. Iba týmto spôsobom môžeme znovu rozprávať veľmi čistým božským jazykom. Naším mottom je thelema (sila vôle).

Musíme prejsť cez päť veľkých zasvätení ohňa, ktoré sú symbolizované tromi stupňami okultného slobodomurárstva. Musíme sa vrátiť, ísť späť k božskej múdrosti vzdialeného Thule. Mnoho bolo povedaného o vzdialenom Thule, krajine bohov. Je to miesto, kde žijú predkovia Eskimákov a Aztékov. Taktiež tam žije i Quetzalcoatl, ktorý z Thule prišiel a do Thule sa i vrátil.

Cisár Montecuzma poslal skupinu veľvyslaneckých mágov do mysteriózneho Thule.
Išli tam v džin stave, t.j. cestovali štvrtou dimenziou. Vzdialený Thule je posvätná krajina, posvätný ostrov, prvý kontinent, ktorý existoval a posledný, ktorý bude existovať. Tento kontinent sa nachádza na polárnej čiapočke severu vo štvrtej dimenzii. Aztécki mágovia poslaní Monteczumom tam prišli v džin stave, prinášajúc darčeky pre predkov Aztékov. Pri ich návrate priniesli správu pre Monteczumu a Aztékov, ktorú by sme mohli zhrnúť takto: “Ak nezastavíte vaše vášne, krutosti a hriechy, budete potrestaní. Bieli muži prídu z mora, dobyjú vás a zničia.” Všetko toto bolo naplnené s príchodom Španielov v Mexiku.

Téma o štvrtej dimenzii a posvätnej krajine vo štvrtej dimenzii na severnom póle môže u učených ignorantov vyvolať smiech. Avšak títo ignoranti neštudovali všetky dimenzie vesmíru. Je smutné, že matematika nedokáže definovať všetky dimenzie vesmíru. “Každé matematické vysvetlenie vždy súvisí s tým, ako daný človek chápe rôzne reality.” Toto je myslenie s formálnou logikou. Našťastie existuje dialektická logika, ktorá nám dovoľuje použiť matematiku, aby sme mohli definovať šesť hlavných dimenzií vesmíru.

Vo všeobecnosti, dimenzie sú reprezentované mocninami: prvá, druhá, tretia, štvrtá, atď. Toto bolo presne to, čo poskytlo základ Charlesovi Howardovi Hintonovi, aby skonštruoval svoju slávnu teóriu hyperkocky (teserakt), alebo štvorrozmerných telies (a4 - 4D Objem, hrana a umocnená na štvrtú). Toto je zápis dimenzií vo forme mocnín.

Mnoho autorov tvrdí, že matematika nemá nič spoločné s dimenziami, pretože medzi dimenziami údajne neexistuje rozdiel. Tento pojem sa nám zdá mylný. Veríme, že rozdiel medzi dimenziami je zreteľný, a že celý vesmír je tvorený podľa zákonov čísiel, miery a váhy. Čo sa deje je to, že kým myseľ je uväznená vo formálnej logike, limitujeme využitie matematiky na trojrozmerný svet. Musíme sa nutne naučiť dialektickú logiku, aby sme boli schopní zvážiť zobrazenie dimenzií pomocou mocnín, ako niečo logické. Toto je možné iba dialekticky s dialektickou logikou.

Metageometria študuje “vyšší priestor”. Metageometria je určená na to, aby úplne nahradila euklidovskú geometriu. Skutočne, euklidovská geometria slúži iba na preskúmanie vlastností určitého fyzického priestoru. Avšak ak chceme opustiť štúdiu štvrtej dimenzie, je zrejmé, že fyzika sa zastaví vo svojom napredovaní.

Najdôležitejšie tajomstvo všetkej mechaniky sa nachádza vo štvrtej súradnici.

Prínosom metageometrie je to, že trojdimenzionálny svet považuje iba ako prierez vyššieho priestoru. Bod v trojdimenzionálnom priestore je iba prierezom alebo plátkom metageometrickej čiary. S formálnou logikou je nemožné považovať metageometrické čiary ako vzdialenosti medzi bodmi v našom priestore, a tak je nemožné ich zastupovať číslami. Avšak s dialektickou logikou, metageometrické čiary majú vzdialenosti medzi bodmi nášho priestoru a môžeme ich znázorniť ako čísla a vlastnosti. A preto nie je absurdné tvrdiť, že severný pól patrí do štvrtej dimenzie. Taktiež by nebolo absurdné tvrdiť, vo svetle dialektického logického myslenia, že tento pól je obývaní ľuďmi, ktorí majú fyzické telá. Dokonca dokážeme vytvoriť i mapu tohto pólu a toto by bolo akceptované dialektickou logikou. Formálna logika, na druhej strane, okrem považovania našich tvrdení za absurdné, by viedla k omylu.

Vskutku, trojrozmernosť sveta existuje v našej psychike, v našom nástroji vnímania. Práve v psychike tiež nájdeme všetky zázraky vyšších dimenzií, ak samozrejme rozvinieme jasnozrivosť, jasnopočuteľnosť, atď. t.j., ak zdokonalíme náš psychický nástroj. Študovať vyššie dimenzie prírody môžeme iba rozvinutím našich schopností vnútorného vnímania.

Materialistický pozitivizmus postavil okolo slobodného skúmania a vlastného výskumu veľký múr, ktorý môžeme porovnať s veľkým čínskym múrom. Dnes, učení ignoranti odsudzujú všetko to, čo sa nezhoduje s týmto múrom, ako nevedecké.

Materialistický pozitivizmus je konzervatívny a reakcionársky. My gnostici sme revolucionári a úplne odmietame reakcionárske a konzervatívne myšlienky.

Immanuel Kant, veľký nemecký filozof, považuje priestor ako schopnosť vnímania sveta skrze naše vedomie.

“Podmienky nášho priestoru nosíme v sebe, a preto práve v sebe nájdeme podmienky, ktoré nám umožnia vytvoriť vzájomné súvislosti medzi našim priestorom a vyšším priestorom.”

Po vynájdení mikroskopu sa pred nami otvorili dvere do nekonečne malého “sveta.“ Rovnako sa nám otvorí i svet štvrtej dimenzie, keď prebudíme šiesty zmysel.

Tí, ktorí vyvinuli šiesty zmysel, môžu študovať akášické záznamy prírody a objaviť skutočnosť štvrtej dimenzie severného pólu, o ktorom sme sa v tejto knihe zmienili.

Prvá hlavná rasa, ktorá existovala vo svete, bola čiernej farby. Toto bola protoplazmatická hlavná rasa, androgynická rasa, ktorá sa rozmnožovala delením (podobným deleniu buniek).

Prvá hlavná rasa žila vo vnútri štvrtej dimenzie. Planéta Zem bola ponorená v štvrtej dimenzii. Táto hlavná rasa mala obrovskú civilizáciu. Hovorilo sa tam zlatým jazykom a písalo sa runovým písmom. Tieto písmená majú veľkú ezoterickú silu. V tej epoche, anjel Uriel napísal vzácnu kozmickú knihu runovým písmom. Túto knihu môžeme študovať iba v akášických záznamoch.

Typ vnímania a zobrazovanie, ktoré mali ľudia prvej hlavnej rasy nebolo také subjektívne ako je vnímanie a zobrazovanie dnešného ľudstva. Títo polárni ľudia mali jasné, dokonalé a objektívne zobrazovanie a vnímanie. Telesá videli jasne a úplne. V súčasnosti ľudia vidia iba strany, uhly, steny, povrchy, atď. V súčasnosti nikto nevidí telesá vo svojej úplnosti. Dnešní ľudia sú zdegenerovaní a preto majú nekompletné a subjektívne vnímanie a zobrazovanie, ktoré je úplne zdegenerované a subjektívne.

Musíme sa vrátiť do východiskového bodu a obnoviť svoj psychický nástroj cez sexuálnu mágiu a vnútornú meditáciu, aby sme znovu získali objektívne zobrazovanie a vnímanie.

Je nutné eliminovať všetky tie subjektívne prvky z našich zobrazovaní a vnímania. Toto je možné iba vylepšením kvality zobrazovaní s technikou meditácie a obnovením psychického nástroja sexuálnou mágiou.

Kolíska okultnej múdrosti je na severe a nie na východe ako tvrdia niektorí orientalisti.
Eskimáci si zachovávajú mnoho náboženských tradícií, ktoré sú hodné seriózneho výskumu.

Archimedes povedal, “Dajte mi oporný bod, dostatočne silný a páku, dostatočne dlhú a pohnem svetom/vesmírom.” Archimedes hľadal páku, aby pohol vesmírom. Táto páka existuje. Elifas Lévi hovorí, že táto páka je astrálne svetlo. My radšej hovoríme jasnejšie a vyhlasujeme, že Archimedova páka je kundaliní.

Ktokoľvek prebudí kundaliní môže umiestniť svoje telo z mäsa a kostí do štvrtej dimenzie, aby sa premiestnil do vzdialeného Thule, krajiny bohov. Ktokoľvek vie, ako sa modliť a prosiť matku kundaliní, môže ju úprimne prosiť, aby ho umiestnila do štvrtej dimenzie a premiestnila ho na posvätný ostrov. Kundaliní je Archimedova páka, páka s ktorou sa môžeme umiestniť do štvrtej dimenzie, aby sme mohli cestovať s našim fyzickým telom.

Vynález páky okamžite oddelil primitívneho človeka od zvieraťa, a naozaj bol spojený so skutočným objavením sa pojmov. Ak psychicky pochopíme činnosť páky do hĺbky, môžeme s úžasom objaviť, že sa skladá z konštrukcie správneho sylogizmu. Ak niekto nevie, ako správne skonštruovať sylogizmus, nemôže úplne pochopiť činnosť páky. Sylogizmus v psychickej sfére je doslova rovnaká vec, ako páka vo fyzickej sfére. Naozaj môžeme prehlásiť, že bytosti, ktoré žijú na Zemi sú rozdelené do dvoch skupín: tí, ktorí poznajú činnosť páky, a tí, ktorí jej činnosť nepoznajú.

Ľudská bytosť potrebuje Archimedovu páku, super astrálneho hada, aby sa umiestnila do štvrtej dimenzie a premiestnila sa so svojím telom do krajiny bohov.

Cestu, ktorá nás vedie do vyššieho rádu vecí vo vyšších dimenziách priestoru nájdeme vtedy, keď sa matematika vzdá hlavných axiómou identity a rozdielu.

Veľký spisovateľ Peter Uspenskij (P. D. Ouspensky) povedal: “Vo svete nekonečných a premenlivých veličín, veličina si nemusí byť rovná. Jedna časť môže byť rovnaká ako celok, a z dvoch rovnakých veličín, jedna môže byť nekonečne väčšia ako druhá.”

Naozaj, toto tvrdenie sa môže zdať absurdné, keď to študujeme vo svetle matematiky konštantných a konečných čísel. Avšak je pravda, úplná pravda, a nič iné ako pravda, že matematika konštantných a konečných čísel je počet vzťahov, ktoré existujú medzi neexistujúcimi veličinami, t.j. výpočet absurdity. A preto môžeme úplne vyhlásiť, že to, čo sa javí ako absurdné z pohľadu matematiky, by mohla byť vskutku pravda, aj keď ľudia tomu neveria.

Na jednom stretnutí, jeden slávny penológ povedal, “Aby sme objavili pravdu, musíme sa vzdať logiky.” Čiastočne tento právnik hovoril pravdu a čiastočne nie. Naozaj sa musíme vzdať formálnej logiky, ale nie logiky samotnej, pretože logika je umenie správneho myslenia. Ak prestaneme myslieť správne, určite upadneme do absurdnosti. V jeho knihe Kritika čistého rozumu, Immanuel Kant nám ukázal cestu transcendentálnej logiky. Pred Baconom a slávnym Aristotelom, v starovekých písmach posvätnej krajiny véd, formula pre vyššiu logiku už bola daná. Tieto formuly boli zapísané vo veľmi starých knihách. Táto logika je dialektická logika, toto je intuitívna logika, logika extázy, logika nekonečna. Táto logika existovala dávno pred deduktívnou a induktívnou logikou. Keď ľudská bytosť ovládne úžasný kľúč mysle, nazývajúci sa dialektická logika, potom môže otvoriť mysteriózne dvere sveta prirodzených príčin, bez rizika upadnutia do omylu. Axiómy dialektickej logiky môžu byť sformulované iba počas extázy.

Ak naozaj chceme hlboko pochopiť viacrozmerný svet a navštíviť posvätný ostrov bohov umiestnený v severnej polárnej čiapočke, musíme nutne vyhodiť všetko z chrámu našej mysle, všetky intelektuálne idoly, ktoré sa stali axiómami. Musíme oslobodiť myseľ, oslobodiť ju z formálnej logiky, ktorá je dobrá iba pre Moliéra a jeho karikatúry.

Džin krajiny, zázraky ukryté v Tisíc a jednej noci, zlaté krajiny obývané nevýslovnými bohmi úsvitu sa stanú ohromnou realitou, keď nájdeme Archimedovu páku. Pomocou tejto mysterióznej páky sa umiestnime do štvrtej dimenzie.

Nadišla hodina oslobodenia mysle a prebudenia kundaliní. Taktiež nadišla chvíľa pre ľudskú bytosť, aby sa naučila, ako vstúpiť do štvrtej dimenzie, kedy sa jej zapáči. Ak niekto, kto prebudil kundaliní, poprosí svoju matku kundaliní v momentoch zaspávania o umiestnenie do štvrtej dimenzie, a aby ho premiestnila smerom k posvätnému ostrovu severného pólu, potom si môžete byť istý drahý čitateľ, že k tomuto zázraku nevyhnutne dôjde. Jediná vec, ktorú musí zasvätenec vedieť, je vstať z postele pri zachovaní spánku. Had mu pomôže so všetkým, ak on sám vie, ako si pomôcť sám sebe.

“Pomôž si sám a potom aj Boh ti pomôže.”

Táto kapitola je z knihy "Dokonalé manželstvo," napísaná Samaelom Aun Weorom